The Vibrators a UK Subs. Dve velke mena kapiel stareho dobreho anglickeho punk rocku. Ziadna novodoba poza, ale poctive, koncertovo vyhrate a nadcasove energicke uderky sa opat, ako i po minule roky, vydali na spolocne europske turne. Tentokrat Slovensko nenavstivili, zato takmer presne na den prisli po roku k susedom do Prahy. Ked som sa poprvykrat dopocul o tomto turne, hned som zatuzil zazit tento koncert. Vidiet a uzit si legendy, aj ked som UK Subs uz videl na jednom festivale, koncert v klube je uplne odlisna vec a Vibratorov som nevidel este vobec. Nehovoriac o care hlavneho mesta Ceskej rep., kde som taktiez nikdy nebol. A tak po dlhsom chceni a planovani sa to nakoniec aj podarilo a v den koncertu sa hned rano, v trocha malopocetnej zostave nez sa planovalo, vyrazilo na vlacik do stovezatej. Cesta trvala nieco okolo 5hodin a tak o srandu a zazitky nebola nudza. Samozrejme, ze vsetky plechovky od piva a flasa dobreho cerveneho vinka boli prazdne, ani sme sa nenazdali :) Po stastnom docestovani sme mali postarane o noclah a miesto kam si zlozit veci, za co dotycnim aj touto cestou esteraz dakujem. Vidina flakania sa nocnou Prahou bola mozno sice zaujimava, no na druhej strane cestovanie a samotny koncert vedia cloveka dost unavit, takze vsetko sa rysovalo dobre. Po zoznamovani sa s prazskym rusnym zivotom sme pobehali nejake tie obchody a stavili sa na obed vo vybornej jihoceskej hospudce, kde bolo naladene country radio, uplna pohodka :)
Zacalo sa pomaly stmievat a aj sychrave studene pocasie nas donutilo najst miesto cinu, Rock cafe, a urychlene ukojit tuzbu po vybornom ceskom zlatom moku. Podnik bol priestranny, zaplneny z polovice, ale bolo este nieco vyse hodiny do zaciatku. Cena piva bola dost zarazajuca, 33CZK za kelimok sa mi zdalo privela, ale niet sa co cudovat, kedze podnik sa nachadza v centre mesta. Kazdopadne tych piveciek bolo do zaciatku samozrejme viac. Kde tu sa uz pohybovali aj samotni ucinkujuci, frontmana Subs a „kmotra“ punku Charlieho Harpera nemozno prehliadnut. Je to vskutku naozaj charizmaticky clovek, napriek jeho uz vacsieho veku (narodeny je den po mne, cize 25.aprila v Londyne, s tym rozdielom, ze on je rocnik ´44) je stale plny energie a zivota spojeneho s punkom. Kapely mali aj velmi slusne spolocne distro, bohuzial penazi nejak extra vela nebolo. Listky sme si samozrejme zohnali vopred a tak sme uz netrpezlivo cakali, kedy zacnu pustat ludi do podzemia, kde bola sala a vsetko pripravene na velkolepu vecernu show. Rad ludi, ktori cakali na kupu listku, mohla byt dlha (a to neprehanam) aj 15-20metrov, samozrejme vnutri priestorovo velkeho podniku cleneneho do 3-4 velkych miestnosti so stolmi a plne obsadenymi stolickami. Koncertna sala sa pomaly ale isto zacala velmi slusne zaplnat. Cakanie som si sprijemnoval pitim pivka a prehliadkou velmi pekneho zenskeho osadenstva:) Na podium uz prichadzali Vibratori, podotknem vsak, ze bohuzial bez ich lidra Knoxa, ktory ma srdcove ochorenie, snad sa coskoro uzdravi. Nahradil ho Nigel Bennett a musim povedat, ze chlapci nenechali nic na nahodu a relativne dost skoro (okolo 19:30) to pekne rozbalili. Spociatku ludia len tesne pri sebe postavali a hybali roznymi castami tela do rytmu a vychutnavali si slastny punkrock. Mozno to chcelo nejaku predkapelku, co by nabudila ludi, ale to je aj tak jedno. Az som bol prekvapeny, ako sa to pomaly rozbieha, ludia vpredu predovsetkym fotili, ja som nebol vynimka, kazdy si chce urobit foto na pamiatku. Na tom samozrejme nic nie je, no je to udel modernej doby, dobre fotoaparaty a telefony, len mne osobne to pride (prepacte mi tento vyraz) take „nepunkove“ prehnane si fotit kapely ako keby si fotime panakov zo superstar alebo dlhonohe pipky na mole modnej prehliadky. Asi je to len take moje nostalgicke precitnutie, ked si predstavim, ake asi boli punkove koncerty vo svojich zaciatkoch.. Ale napada ma jeden znamy text „nech si kazdy robi to co chce..“:) spat ku koncertu. Po pomalsich vybornych songoch Troops of tomorow a Baby Baby prisli narad aj sviznejsie hity ako napr. Judy says alebo Automatic Lover. V tomto case to uz ale vrelo aj pod podiom, fotakov ubudlo a spustilo sa slusne pogodance. Ludia sa skvelo bavili, sala sa zaplnala corazviac. Chlapci si to rovnako dobre uzivali na podiu a po velkom buracani a potlesku sa jednoducho museli zo zakulisia vratit a dat pridavky. Bolo vidiet, ze ich to bavi rovnako ako ludi v sale. Nikto nemyslel na to, ze den predtym hrali vo Viedni, nakoniec, po Prahe mali den volna, kym sa presunuli do Mnichova. Svoj koncert zakoncili coverom od Clash, Brand new cadillac (aspon mam ten dojem, ze to bol ten song :))
Vibrators boli super, aj s nahradnikom Knoxa, na gitare mu to teda hralo riadne. Chvilu medzi kapelami som vyplnil dalsim pivkom, ale uz bol kazdy plny ocakavania na dalsiu legendu. Koncert Subs sa rozbehol vo velkom style, dav bol vo vare...niektori jednolivci aj na rukach podpodiovych tanecnikov. Charlie bol perfektny, az to miestami vyrazalo dych a rozum zastavoval s obdivom. Zazneli vyborne hity, o.i. I live in a car, C.I.D., Teenage, Emotional blackmail, pri songu Warhead si zaspievalo aj ochotne publikum a moja najoblubenejsia Stranglehold zakoncila tuto perfektnu show. No kedze atmosfera bola elektrizujuca, dav si vyziadal este prichod milacikov na podium znova, dokonca 2x! Po kazdom pridavnom sete sa Charlie zdravil s ludmi z prveho radu a ochotne poskytol svoje pripravene flasky piv. Jednym slovom parada! Uzasny koncert oboch kapiel. Dokonca kamarat z ineho kuta nasho malebneho Slovenska mi povedal, ze Subs videl viackrat, ale toto bolo ich najlepsie vystupenie co zazil. Myslim, ze dalsi komentar uz nie je potrebny.. Po skonceni sa ludia pobrali k baru a party pokracovala dalej. Studenou Prahou sme cakali na svoju elektricku. Rano nas vitalo slniecko a pred odchodom sme si este co to z tej Prahy popozerali. Vylet ako ma byt, stal za to, koncert bol uzasny, ludia boli super, snad na buducu podobnu akciu nas pojde vacsia parta. Praha je ocarujuca, ale najkrajsie zeny mame aj tak na Slovensku!:)
pre tento blog napísal : čučák
veľké dík samozrejme a ešte dodám, že najneskôr v stredu sa tu objaví aj veľká sada fotiek z tohto koncertu.
Belfast, Fergal Sharkey, Jimmy Jimmy, Teenage Kicks...to je len pár vecí s ktorými sa môže stotožňovať pre mňa zaručene najvýraznejšia a najlepšia pop-punková kapela z Írskej scény – The Undertones. Kapela preslávená hlavne v koncoch 70. A začiatkoch 80. Rokov vydala už pred 8 rokmi svoje DVD, ktoré sa mi do rúk dostalo až teraz. Výborných 65 minút mapujúcich históriu tejto legendy nesmie chýbať v žiadnej zo zbierok fanúšika tejto dodnes hrajúcej stálice.
