Najprv ale spomeniem predkapely počnúc Kaktusom z BA, ktorý vďaka skvelému zvuku, ktorý MMC ponúkal zahrali naozaj fajn koncert a zaznelo aj pár nových songov: Jeden z nich s názvom "Nina" môžete vidieť v dole uvedenom videu, bohužiaľ ale v zhoršenej zvukovej kvalite. Vystúpenie Kaktusu ukončil cover hitom od Thundersa - "Born To Lose".
Pražské The Fialky, ktoré boli druhou predkapelou som tentokrát videl už asi tretí raz a zahrali opäť svoj klasický playlist ukončený songom "Good Bye Ramones", čo ale prakticky znamenalo Welcome Ramones, pretože hneď po nich nastupoval na "pľac" legendárny Marky. K Fialkam ešte pridávam video už v lepšej kvalite ako to predchádzajúce, zazrieť v ňom môžete hit "Náš Styl, naše Móda".
Teraz sa už ale vrátim k prvotnej otázke, či bol koncert v Bratislave od niečoho odlišný, ako ten na Hodokvase. Rozhodne bol...iný bol tým, že Marky zahral v klube a zahral s inou kapelou, bohužiaľ ale nedošiel Michael Graves a celý avizovaný doprovod bol naruby zmenený. Mikrofón obsadil mladý týpek, výzorom podobný Joey-mu a v podstate celým vystúpenim a pohybom pripomínal dlháňa zo CBJBs. Aj napriek tomu, že išlo o totálny kopirák mu nemôžem a ani nechcem nič vytknúť, lebo práve tým čo robil u mňa vzbudzoval pocit, že som v New Yorku a predomnou spieva ten jediný, pravý Joey.
Ostatné posty zastupovali mladí chalani, tuším Španielskeho pôvodu, ktorý hrali fajn a to bolo hlavné...Graves to síce nebol, ale čo sa dalo robiť. Už ale konečne na hlavnú postavu celej tejto parády.
Marky Ramone nabehol na pódium úplne tak, ako si ho pamätám z fotiek,plagátov a starých záznamov. Jeho úvodnú reč (v podstate vysvetľoval, prečo nedošiel M.Graves) si môžete pozrieť vo videu, pretože obraz a zvuk najlepšie vyjadria to, čo sa tam dialo :) Po pokeci zasadol za bicie, kde s klasickou ledva vytŕčajúcou hlavou odštartoval viac ako hodinovú Ramones smršť.
Prvou skladbu bol starý hit "Rockaway Beach" a nebol samozrejme jediný. Tých starších tam bola naozaj fúra, spomeniem napríklad "Do You Wann Dance?, Sheena, Beat On The Breat, 53rd &3rd a mnoho ďalších. Osobne ma ale najviac potešila "She's The One" z najlepšieho Markyho albumu "Road To Ruin". Nechýbala ani Joeyho narážka na Johnnyho - KKK z albumu Pleasant Dreams, či soundtrack "Pet Cemetery", ktorý bol zahraný naozaj skvostne, čo je pri podobne hudobne náročnej skladbe vážne umenie takto na Live.
Celkové tempo koncertu bolo úžasné, ľudia kričali a spievali (hoci niektorí nepoznali slová) a atmosféra bola tým pádom výborná. Po skladbe "Chinese Rock", ktorú naspievalo mnoho punkových hviezd sa Marky odobral z pódia, na ktoré si ho ale revajúci dav vyžiadal celkovo tri krát naspäť. Svoj koncert ukončil krásnou spomienkou na Joeyho songom "What A Wonderful World" (pôvodne Amstrong) z jeho sólovky "Don't Worry About Me", ktorá vyšla až po Joeyho smrti. Úplne poslednou skladbou bola samozrejme Dee Dee-ho raritná pecka "Blitzkrieg Bop", po ktorej už neostávalo nič iné ako sa pobrať domov a poniektorí do krčmy :)
V závere ale nemôže chýbať moje klasické zhrnutie, ktoré bude aj tentokrát krátke a bude aj kladné, lebo aj napriek tomu, že išlo o skôr Revival koncert ako o nejaký "comeback" to bola super akcia na ktorú budem krásne spomínať dovtedy kým mi pôvodný Ramones nezahrajú tam hore v punkovom nebi, či pekle...uvidíme :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára