Keď som na stránkach openrocku zbadal, že do Bratislavy zavíta legenda Britského pub-rocku Eddie & The Hotrods takmer som z kože vyletel. Bol to veľmi podobný pocit ako keď som prvý krát videl Iggy Popa & Stooges, pretože obe kapely si čo-to odskákali a vzhliadnuť ich čo i len na chvíľu je vždy zážitkom.
Zážitkom určite bola aj cesta do Brna, ktoré som si pre tento koncert vybral. Narozdiel od Bratislavy som očakával lepšiu atmosféru - viac ľudí a tie domáce pivovary, ktoré v Brne sú si zamiluje každý....jednoducho musí. Poďme ale k samotnému koncertu...Ten začal niečo krátko po 19tej hodine opäť kapelou Staré Pušky, ktoré narozdiel od koncertu v Košiciach zahrali dlhšie a podľa mňa aj lepšie i keď väčšinu ich show som sledoval len od baru cez LCD (to je punk čo?:)).
Po puškách sa pôvodne mal predstaviť Arturo a jeho The Lurkers ale tí zrušili všetky svoje koncerty z finančných dôvodov o ktorých ste si ale na blogu už mohli niečo prečítať skôr a tak to nebudem opäť vyťahovať. Chvalabohu Brnenský koncert sa obišiel bez zdegenerovaných predkapiel, ktoré organizátori v takýchto prípadoch volajú na poslednú chvíľu (Napr. Die Pucks...) Práve toto rozumné rozhodnutie teda dávalo priestor pre Eddie & the Hotrods na ktorých sa do Brnenskej Melodky prišlo pozrieť cca 160 ľudí, čo je oproti Bratislavskej 70tke fajn.
Hotrods, u ktorých sa v priebehu ich existencie vystriedalo takmer 20 muzikantov (až na speváka Mastersa) ukázali hneď od začiatku, že sú páni muzikanti. V zostave v ktorej sa predstavili hrajú od roku 2009, ale človek nevedomý by kľudne povedal, že ide o pôvodnú zostavu, pretože to bol rock'n'roll jak sviňa. Veľkú vďaku musím nasmerovať aj k zvukárom, ktorý vyčarovali zvuk aký som ešte v klube nezažil snáď nikdy...och a aby som nezabudol, ventilátor bol tiež super :)
Rods, ako sa kapela kedysi nazývala vytiahla na publikum takmer všetky hity prevažne z prvých dvoch albumov, ktoré sú najviac známe. Zahraná bola takmer celá jednička Teenage Depression z ktorej môžete poznať Show Me, Get Across To You, All I Need Is Money, Shake, On The Run a nechýbal ani cover od klasikov The Who a ich The Kids are alright. Z druhého albumu, ktorý nie je o nič slabší, práve naopak mi srdce zahriala neskutočne dobrá vec - Quit This Town a samozrejme najväčší hit Do Anything you wanna Do. Obe Skladby sú zachytené aj na videu i keď so zvukom je to o čosi horšie.
Iggyho Popa som už síce spomínal, ale ešte trochu priestoru mu dám pretože vystúpenie speváka Barrieho Mastersa sa mu vo veľa veciach podobalo. Tiež sa zrejme upísal diablovi, ktorý mu na oplátku dal neskutočnú energiu aj napriek jeho veku. Jeho vystupovanie bolo veľmi charizmatické a veľmi dobre sa na neho pozeralo, pretože radosť, ktorá z neho počas vystupovania sršala bola neuveriteľná a príklad by si z neho mal brať nejeden spevák. Neuveriteľný bol aj gitarista Richard Holgarth, ktorý kedysi hral v The Gangsters (!!!) a už len stáť pár metrov od neho bolo veľmi kúzelné. Samotný koncert sa ukončil v znamení klasiky, ktorú pozná takmer každý - Born To Be Wild. Podľa mňa skladba ako ušitá pre pánov z Essexu a očividne so mnou súhlasili aj ľudia v publiku, pretože všetci sa ochotne pridávali. Po dohraní nasledovalo klasické fotenie, podpisovanie a podobne ako pri Adicts bola kapela ochotná a priateľská a to ja vždy ocením...
Samotný koncert bol zážitkom a jeho jedinečnosť si ale paradoxne uvedomujem až teraz pri písaní tohto reportu...kto nebol, môže ľutovať!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára