Interview: Knox - od minulosti po súčasnosť, od hudby po umenie

Posledným príspevkom v ktorom som recenzoval sólový album Knoxa - Plutonium Express  som si spôsobil akúsi "knoxomániu". Skúmaním jeho ďalších projektov som sa na túto legendu punkrocku úplne namotal a chcel som o ňom vedieť všetko. Hovorí sa, že všetko je na webe, ale najlepšie a najpravdivejšie informácie sú tie, ktoré sú priamo z prvej ruky. Tak som požiadal Knoxa o rozhovor a on neodmietol. Ak sa chcete dozvedieť ako vnímal punk v 70.rokoch, či aký ma postoj k Lady Gaga určite si prečítajte nasledujúcich pár stĺpcov.

Moja prvá otázka je o koncerte v Bratislave, ktorú si nedávno navštívil s UK Subs. Ako sa ti páčilo hrať v "Blave"? Myslíš, že ľudia, ktorí tu chodia na koncerty sa dajú porovnať s tými u Vás, alebo je to niečo úplne iné? 

Je vždy dobré hrať v Bratislave, rovnako ako v mnohých iných miestach, kde sa ľudia zaujímajú o hudbu a užívajú si to, že nás vidia hrať. Koncert v BA som zažil ale iba raz a tak niesom v pozícií aby som komentoval Vašu punkovú scénu. Aj napriek tomu si ale myslím, že to je u Vás dobré, pretože videl som pred pódiom mnoho mladých ľudí a to je vždy fajn.

Teraz by som sa ťa rád opýtal na pár otázok z tvojej sólovej kariéry. Po tom ako ste sa rozišli s Vibrators si začal tvoriť vlastné single. Išlo o Gigolo Aunt (1980) a Shes so good looking (1981). Tieto EPečka obsahovali tri skladby, ktoré si neskôr použil na LP album Plutonium Express. Vedel si už vtedy, že ho o pár rokov vydáš, alebo ťa k tomu prinútili len kladné recenzie na vydané sedem palce ?

Vydať sólový LP album bolo vždy mojim plánom. Dokonca som začal v roku 1992 nahrávať druhý, ale dokončil som len pár skladieb. Vždy sa totiž našiel dôvod, ktorý mi moju prácu prerušil. Už ani neviem čo to vtedy bolo, ale zrejme veľa práce okolo Vibrators. Je to ale veľká škoda ale verím, že raz tieto skladby vydám. 

Taktiež si hral s Charliem Harperom v kapele Urban Dogs a neskôr s Hanoi Rocks boys vo Fallen Angels. V ktorej kapele si sa cítil lepšie? Myslím z pohľadu muzikanta.

Začal by som s Hanoi Rocks. Prvý album Fallen Angels  bol skvelý a mal som tam niekoľko dobrých skladieb. Je to ale veľmi zvláštne, pretože kvalitu týchto skladieb som si uvedomil až s odstupom času, pretože keď je to čerstvé je človek vždy zaneprázdnený a nemá čas urobiť krok späť a oceniť to. Taktiež mám ale veľmi rád aj veci od Urban Dogs. O tejto kapele si myslím, že bola a vždy aj je akýmsi punk-rockovým experimentom. Urobili sme tri albumy, od ktorých ale už prešlo veľa času a teraz s Charliem finišujeme akustický album, ktorý si ľudia určite budú užívať.  Porovnávať tieto dve kapely ale nemôžem pretože Fallen Angels som bral vždy ako sólovú vec a Urban Dogs je premňa skôr kapela. 

Vo februári tohto roku si nahral Country album. Máš rád tento štýl hudby, alebo ako ťa to napadlo?

Grae, spevák z Trailer Trash Orchester si pomyslel, že by som sa k ním mohol pripojiť a urobiť Country album, tak som to aj urobil. Celé sa to nahrávalo niekoľko rokov keďže ostatní nepochádzajú z Londýna a ešte k tomu sú veľmi zaneprázdnený, tak sme to museli rozkúskovať. Na albume mám niekoľko vlastných skladieb ako napríklad song "Juice On", ktorý je o poprave na elektrickom kresle a podľa mňa sa na toto CD veľmi hodí. Čo sa týka country štýlu, niekoľko vecí mám rád a celkovo mi to po tom všetkom punku urobilo dobrú zmenu.

Vo Fallen Angels si ukázal, že si okrem iného aj výtvarný talent. Vytvoril si niekoľko obalov na albumy, ktoré sú podľa môjho názoru naozaj skvelé. Vedel by si teraz predstaviť, že by si sa nikdy nestal muzikantom a tvoja jediná práca by bolo maľovanie? 

Mám naozaj veľmi rád maľovanie a rád kreslím dokonca aj počas koncertovania, ale nedá sa povedať, že by to vtedy bola moja hlavná činnosť. Momentálne som ale doma častejšie a tak viac kreslím, dávam dokopy staré veci a hľadám miesto, ktoré by sa stalo mojou vlastnou galériou. Iba s maľovaním by som ale nebol spokojný, nakoľko veľa vášne dávam do svojich skladieb a vykonávanie iba jednej veci by bola premňa mučením.  

Aj ďalšia otázka sa týka kreslenia, pretože ma zaujíma, kto sú tvoji obľúbený umelci a aké veci kreslíš najradšej?

Obľúbených umelcov vždy striedam. Jeden týždeň mám rád kúsok Carragia a na druhý už Warhola, ale vždy ide o veci im podobné. Mám ale veľmi rád dokonale technických maliarov ako Dali a intelektuálov ako Marcel Duchamp. Často sa mi stáva, že po mnohých rokoch objavím na danom umelcovi niečo výnimočne, čo som si nikdy predtým nevšimol, ako napríklad teraz pri Rembrandtovi. Z neho som ale trochu v rozpakoch, pretože sa zistilo, že mixoval múku s farbou aby docielil zhustenie maľby  a celkový efekt, ktorým bol známy. 

Rád by som sa teraz vrátil k hudbe. Ku koncu 70.rokov, keď bol punk v UK najpopulárnejší a zároveň aj najviac kritizovaný si nebol tínedžer, ako vtedy mnoho budúcich členov slávnych punkových kapiel. Tých punk oslovil zrejme hlavne z dôvodu akejsi rebélie, ktorá k mladosti patrí, čo ale priviedlo k punku takmer 35 ročného človeka?

Myslím si, že to bolo tým, že som mal vždy rád druh tvrdšej hudby. Už v 60.rokov som mal školskú kapelu, ktorá ale bola až moc garážová. Po čase som napísal pár vlastných skladieb, ktoré boli neskôr použité v kapele Vibrators  ("Whips & Furs", "Sweet Sweet Heart", "She’s Bringing You Down a ďalšie.). Ešte predtým som ich ale hrával s kapelami Despair, Lipstick a Stiletto, no nikdy mi neprišli veľmi zaujímavé. Samozrejme až do doby kým neprišiel punk, ktorý tento problém nadobro vyriešil.

Aktívne hráš už viac ako 35rokov. Myslíš, že punk je lepší teraz, alebo "magický 77" bol jediná pravá punková éra? Pýtam sa preto, lebo sám som sa narodil ku koncu 80. rokov a 1970-1980 je v mojich predstavách nebo, do ktorého sa už nikdy nedostanem. Bolo to naozaj také skvelé, alebo je to tak len v mojej hlave?

Keď začal punk v Británii bolo to veľmi vzrušujúce a myslím, že revival v 80 rokoch pokračoval v tomto skvelom štýle a dobrej hudbe. Punk sa vždy vyvíjal a niesom si istý, ale časom sa trochu odklonil, ale je naozaj ťažké povedať kedy to bolo lepšie, pretože keď človek chce a vie môže každý štýl vyvíjať a robiť dobré skladby. 

Táto posledná otázka je o tvojich obľúbených kapelách. Počúvaš len staré kapely, alebo si vypočuješ aj tie nové? Ak áno tak ktoré?

Mám rád všetky žánre hudby, ale zo začiatku som bol veľmi ponorený do Velvet Underground, Lou Reeda, Iggyho a trochu aj do New York Dolls a MC5. Samozrejme predtým som počúval aj Elvisa, Beatles, Hendrixa, Sabbath, Deep Purple a podobné veci, ktoré časom prichádzali. Vieš, ja som taký starý, že si pamätám svet pred Rock’n’Rollom, kedy nebolo nič a dnes si nevieme vybrať aký druh hudby máme počúvať. Tu by som chcel aj sám seba poctiť ako hudobníka a ako človeka, ktorý sa rád zaujíma o všetko, pretože ja aj počúvam všetko. Nemám doma len punkové kapely, rád sa hrabem na internete aj vo veciach ako Miss Derringer, Lady Gaga...proste všetko. Je mi jasné, že veľa ľudí povie, že tieto veci sú otrasné, ale popravde práve to vo mne vyvolá ešte väčší záujem o danú vec. 

Ďakujem ti za rozhovor a čas, ktorý si si našiel. Prajem veľa zdravia a úspechu!

Aj ja ďakujem, nech sa darí blogu, Knox.

richard.muska@gmail.com